Vesmírna sonda Rosetta je pripravená na výsadok na kométe

Rosetta je kometárna sonda Európskej kozmickej agentúry (ESA). Pôvodne bola určená na prieskum kométy 46P/Wirtanen, ale po havárii rakety Ariane 5 v roku 2002 sa zmenil dátum štartu aj cieľ sondy. Jej aktuálnym cieľom je výskum kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko, na ktorej povrch spustí pristávací modul Philae. Časť sondy vyvíjal aj košický Ústav experimentálnej fyziky Slovenskej akadémie vied.

raumsonde-rosetta-besucht-asteroiden_900x510

Ilustračné foto

Ku kométe 67/P Čurjumov-Gerasimenko Rosetta doletela po desaťročnej misii v auguste roku 2014. V priebehu misie absolvovala niekoľko preletov okolo Zeme (uskutočnili sa v rokoch 2005, 2007 a 2009), Marsu a planétok 2867 Šteins a 21 Lutetia. Sonda bola navedená na obežnú dráhu okolo kométy a vysadí na jej povrch malé pristávacie puzdro Philae vybavené prístrojmi na priame skúmanie kometárneho jadra. Vedeckú výbavu sondy Rosetta tvorí celkove 16 prístrojov s celkovou hmotnosťou 150 kg. Modul Philae s celkovou hmotnosťou 100 kg nesie 8 prístrojov, ktorými bude skúmať povrch kométy.

Rosetta sa nachádza desať kilometrov od kometárneho chvostu, ktorý už aj podrobne analyzovala a výsledky zaznamenala. Kométa sa správa podobne ako asteroid ale v prípade priblíženia k Slnku sa jej povrch začne rozpúšťať a vyparovať. Pri tejto chemickej reakcii vzniká jej špecifický chvost, ktorý obsahuje chemické zloženie vesmírneho telesa.

12. Novembra má podľa plánu výsadkový modul  pristáť na povrchu kométy. Ďalší priebeh misie budeme podrobne dokumentovať.

Nezabudnite sledovať dokumentárny film Rosetta: přistání na kometě na National Geographic Channel už túto nedeľu večer o 22:00. (2.11.2014)

esa-rosetta_how-big-is_comet_67P

Veľkosť kométy v porovnaní s niekoľkými pozemskými objektami.

Zloženie kométy 67/P Čurjumov-Gerasimenko

Voda (H2O)

Oxid uhoľnatý (CO) -  je bezfarebný plyn bez chuti a zápachu, je ľahší ako vzduch, nedráždivý. Vo vode je málo rozpustný. Je obsiahnutý vo svietiplyne, v generátorovom a vo vodnom plyne. Má silné redukčné vlastnosti, pri vysokej teplote odčerpáva kyslík viazaný v oxidoch kovov. V prírode je prítomný v nepatrnom množstve v atmosfére, kde vzniká predovšetkým fotolýzou oxidu uhličitého pôsobením ultrafialového žiarenia, ako produkt nedokonalého spaľovania fosílnych palív či biomasy. Je tiež obsiahnutý v sopečných plynoch. V medzihviezdnom priestore sa vyskytuje v značnom množstve. Našiel sa aj v atmosfére Marsu (0,08 %) a spektroskopiou bol preukázaný v kométach.

Oxid uhličitý (CO2) -  je atmosférický plyn tvorený dvoma atómami kyslíka a jedným atómom uhlíka. Jeho sumárny chemický vzorec je CO2. Je bezfarebný, nehorľavý, málo reaktívny, ťažší než vzduch. Vzniká ako produkt biologických procesov, napríklad dýchania a kvasenia a ako produkt horenia zlúčenín uhlíka vo vzduchu. Pri normálnom tlaku v neviazanej forme sa vyskytuje vo forme plynu, pri normálnom tlaku nestabilná pevná forma sa nazýva suchý ľad.

Amoniak (NH3) -  je binárna zlúčenina dusíka a vodíka so vzorcom NH3. Pri bežnom tlaku a teplote je to toxický, žieravý, bezfarebný plyn s charakteristickým prenikavým, ostrým, silne dráždivým zápachom.

Metán (CH4) – je najjednoduchší uhľovodík. Je to pri bežných podmienkach bezfarebný plyn s chemickým vzorcom CH4. Čistý metán je bez zápachu.

Metanol (CH3OH) – je (iné názvy: metylalkohol, karbinol, drevný lieh) je najjednoduchší alifatický alkohol. Je to bezfarebná, alkoholicky zapáchajúca kvapalina, neobmedzene miešateľná s vodou. Je tekutý, horľavý a veľmi jedovatý.

Sonda neskôr analyzovala aj ostatné prvky

Formaldehyd (CH2O) – Formaldehyd je súčasťou spalín dieselových aj benzínových motorov, absorbuje sa v respiračnom aj gastrointestinálnom ústrojenstve a pôsobí dráždivo.

Sirovodník  (H2S) - Sírovodík je plynná látka s charakteristickým zápachom po skazených vajciach. Je prudko jedovatý.

Kyanovodík (HCN) – Kyanovodík je bezfarebná prudko jedovatá tekutina, charakteristicky páchnuca po mandliach.

Oxid siričitý (SO2) – Oxid siričitý je bezfarebný reaktívny plyn ktorý môže byť aj jedovatý. Pri nízkych koncentráciách nemá pach, ale pri veľmi vysokých koncentráciách má ostrý štipľavý zápach. Okrem toho, že je obsiahnutý vo výfukových plynoch spaľovacích motorov, vzniká aj pri spaľovaní fosílnych palív alebo pri spracovávaní rúd obsahujúcich síru. Hlavnými zdrojmi produkujúcimi SO2 sú elektrárne spaľujúce fosílne palivá a priemyselné ohrievacie kotle.

Carbon disulfát (CS2)

Prvé detailné snímky kométy

rosetta-esa-comet-67P

 

Zdroje:

  1. http://sk.wikipedia.org/wiki/Oxid_uho%C4%BEnat%C3%BD
  2. http://sk.wikipedia.org/wiki/Rosetta_%28sonda%29
  3. http://blogs.esa.int/rosetta/2014/10/23/the-perfume-of-67pc-g/
  4. http://sk.wikipedia.org/wiki/Oxid_uhli%C4%8Dit%C3%BD
  5. http://sk.wikipedia.org/wiki/Amoniak
  6. http://sk.wikipedia.org/wiki/Met%C3%A1n
  7. http://sk.wikipedia.org/wiki/Formaldehyd
  8. http://sk.wikipedia.org/wiki/S%C3%ADrovod%C3%ADk
  9. http://sk.wikipedia.org/wiki/Oxid_siri%C4%8Dit%C3%BD
5953 ľudí si prečítalo tento článok 8 ľudí práve dnes







  • Redakcia
      Redakcia
    Internetový blog-magazín záhady.org vznikol 18. Januára 2014 pre všetkých, ktorý majú radi záhady novodobého sveta a aj celého vesmíru. Dočítate sa tu mimo iné aj o najnovších technológiách, ktoré hýbu svetom, paranormálnych javoch, venujeme sa fenoménu U.F.O a ešte omnoho viac. Podporte redakciu a odošlite aj vy tipy na témy, ktoré vás zaujímajú.
    Translate »