Tajomné miesta na Slovensku 8. časť – Zánik života na Molpíre

Keď sa vyberiete do Malých Karpát, choďte sa potúlať na vrch Molpír (354 m.n.m) nad obcou Smolenice, ktorý vám pri troche šťastia povie o svojej tajomnej minulosti. No kým ste doma, rozprávať vám o ňom budeme my.

Praveké sídlisko

Molpír náčrtNa vrchu Malá Lateršarna (nik mu dnes nepovie inak ako Molpír) sa kedysi nachádzalo obrovské hradisko rozprestierajúce sa až na 12 hektároch. Rozdelené bolo do troch častí alebo nádvorí, ktoré boli chránené kamennými valmi. V prvej časti sa ani po opakovanom archeologickom a geologickom prieskume nič nenašlo, takže tam pravdepodobne nikto nebýval. V druhej časti stáli domy na umelých terasách vysekaných do svahu. A v tretej časti sa nachádzala akropola, ktorá bola mimoriadne chránená, preto sa predpokladá, že išlo o sídlo niekoho veľmi významného.

Celá konštrukcia jednak opevnenia a jednak domov či akropoly bola nadpriemerne vyspelá. O tom svedčí aj tzv. cisterna, ktorej pozostatky sa našli, a slúžila ako zásobáreň na vodu. Okrem toho bolo na území hradiska objavené kultové miesto vytesané priamo do skaly.

Vrchol života zažívalo toto praveké sídlisko okolo 7 až 6 storočia pred n.l., kedy tu mohlo žiť až 800 ľudí. Vytvorené však bolo o niekoľko desaťročí skôr.

Žila tu nejaká zvláštna sekta?

Molpír 2

Molpír je aj dnes pod tajomnou hmlou, ale podľa nálezov sa tu diali podivné veci odpradávna. Obyvatelia tohto obrovského sídliska mali svoj zvláštny kult. Nepodarilo sa identifikovať božstvá, ktoré uznávali, ale na území hradiska sa našla svätyňa s kosťami malých detí, ktoré boli zrejme obetované a potom rituálne zjedené. Kosti so stopami po konzumácii sa našli aj v iných častiach hradiska.

Rýchly koniec jednej kultúry

Hradisko MolpírZvláštnosťou miesta je aj jeho náhla záhuba. Odrazu sa stalo niečo, čo pochovalo celé hradisko aj s jeho obyvateľmi. Či sa niekomu podarilo zachrániť je nejasné. Na mieste zostali šperky, vzácne predmety, ale aj veci bežnej potreby. Dokonca hrnce boli postavené na ohniskách ako v bežný deň. Akropola bola zrovnaná so zemou a obrovské kamenné kvádre, ktoré ju tvorili, boli rozmetané po širokom okolí.

Nikde sa nenašli stopy po požiari, napriek tomu na kostrách aj kameňoch bolo po hlbšom preskúmaní zrejmé ich vystavenie obrovskej teplote.

Nájdu sa bádatelia, ktorí predpokladajú, že pod hradiskom sú podzemné chodby, vďaka ktorým mohla väčšia časť obyvateľstva skaze uniknúť (na mieste sa našlo len málo kostier zahynutých obyvateľov). Táto téza ale nie je potvrdená.

Nejasnosti od začiatku do konca

Nikdy sa nezistilo, čo spôsobilo skazu tohto sídliska, ani to, kto v ňom žil. Avšak mnohí, ktorí toto miesto navštívili ochoreli. Po prvej svetovej vojne miesto skúmal archeológ A. Loubal, ktorý náhle umrel za nevyjasnených okolností. Žiaľ, celá jeho práca týkajúca sa tajomného Molpíru sa stratila. Odvtedy, samozrejme, na tomto sídlisku pracovali viacerí iní vedci a aj vďaka nim ste si dnes mohli tento článok prečítať. Aj keď jeho definitívnemu zverejneniu predchádzali tiež všakovaké podivnosti.

Molpír 3

Molpírska povesť

K miestu sa viaže aj jedna veľmi stará povesť, ktorá parafrázovanie znie nejak takto: Pred dávnymi časmi sa na vrchu Molpír usadili Veľkí učitelia, ktorí sa rozhodli vzdelávať ľudí. Vybudovali spoločne mesto a žili vo vzájomnej zhode. Veľkí učitelia sa však báli „bytostí z neba“, preto budovali podzemné chodby. Jedného dňa sa objavilo obrovské svietiace mesto a na Molpíre zavládla panika. Z neba pršali žiariace gule, ktoré vybuchovali. Všetko bolo zničené, nezostal kameň na kameni a život sa sem už nikdy nevrátil. Kto tam neskôr vstúpil, vypadali mu zuby, vlasy a vo veľkých bolestiach umrel. Či sa niekomu podarilo katastrofu prežiť, sa nevie.

Molpír 1

Minulosť je miesto, kam, žiaľ, nevieme cestovať. Pokiaľ by to šlo, asi by si viacerí kúpili lístok aj do pravekého Molpíru, do času kedy to na nádvoriach rozkvitalo, ale aj zanikalo. Čo sa stalo, že takmer zo dňa na deň ostal Molpír opustený? No keďže necestujeme v čase, na túto otázku dnes nedostaneme jednoznačnú odpoveď.

Foto: hradiska.sk; trnavskyhlas.sk

7013 ľudí si prečítalo tento článok 9 ľudí práve dnes







  • Translate »