Pozeranie do slnka – škodí alebo osoží?

Odjakživa sa stretávame s poučeniami ako: „Nepozeraj sa do slnka! Nejedz piesok! Neštveraj sa po stromoch!“ Kým sme deťmi, sme zvedavší a často neposlúchame rady dospelých, no čím sme starší, väčšinou automaticky preberáme príkazy a zákony, podľa ktorých žijeme. Potom sa už málokto zamýšľa nad tým, prečo. Skrátka nás to tak naučili. Preto dnes málokto lozí po stromoch, smeje sa na plné ústa, nejeme piesok ani dážďovky a nepozeráme sa do slnka.

Pravdepodobne vás teda prekvapia nasledujúce slová – pozeranie do slnka je vraj uzdravujúce. Vo svete táto aktivita dostala názov Sun-gazing a stáva sa stále populárnejšou. Pozeraním do slnka sa totiž pre vás môže stať svet omnoho krajším miestom.

Kópia – sungazing - posledný

Hľadenie do slnka ako novodobá praktika?

Niektorí ľudia majú tendenciu pripisovať všetkému, čo prvýkrát počujú a zdá sa im absurdné, dôraz moderných výmyslov. Je súčasný človek natoľko unudený vlastnou existenciu, že má potrebu hľadať čo najväčšie pochabosti na rozptýlenie? Omyl. Mnohé z tých na prvý pohľad nezmyselných aktivít, ktoré nám bránia prijať zaužívané zákazy, vychádzajú z dávnej minulosti.

Sun-gazing alebo ak chcete pozeranie do slnka je pravdepodobne prastará metóda, ktorú využívali už starí Mayovia, Egypťania, Aztékovia, Indovia a iní. Spomeňme si čo slnko pre pôvodné kultúry znamenalo, ako ho uctievali. Môžeme sa preto domnievať, že mali so slnkom bohaté skúsenosti, čo potvrdzujú aj starobylé kresby či sošky.

sungazing 2        sungazing 4        sungazing

Priaznivci jogy zase určite dobre poznajú cvičenie „Súrja namaskár – Pozdrav slnku“, prípadne meditačné cvičenie „trátak“ pri ktorom sa nehybne pozoruje jeden bod (najčastejšie plameň sviečky, mesiac alebo slnko pri východe a západe). No ten, kto má skúsenosti s jogou vie, že je dôležité poznať svoje hranice a nepreceňovať sa.

Vráťme sa však k pozeraniu do slnka.

Pýtate sa, čo to vlastne Sun-gazing je?

Vyznávači tejto metódy trénujú svoj zrak, aby vydržali hľadieť priamo do slnka po dobu 44 minút. Samozrejme, má to svoje pravidlá:

1. Najideálnejšie je praktizovať túto techniku počas východu a západu slnka, kedy obsahuje najmenej ultrafialových lúčov.

2. Ďalšou zásadou je začať s desiatimi sekundami denne a tento interval postupne predlžovať (každým ďalším dňom o 10 sekúnd).

3. Rovnako dôležité je pri pozeraní do slnka byť v kontaktne so zemou – bosý. Pri chôdzi na boso sa totiž aktivujú jednotlivé žľazy nášho tela, ako pri reflexnej masáži nôh.

Liečba slnečnými lúčmi

Skutočnosť, že slnko lieči nie je žiadna novinka. Mnohí to pocítili na vlastnej koži. Vnímame dokonca, že v obdobiach, kedy sa k nám dostáva menej slnečných lúčov (najmä v zimnom období) sme viac chorí, podráždení, unavení. No asi málokomu napadlo, nevystavovať slnku cielene iba svoju pokožku, ale aj svoj zrak.

Ak vraj začnete so Sun-gazingom postupne a opatrne, čoskoro pocítite energiu, ktorá sa vám dostane zo slnka. Mnohé veci začnete vnímať inak, akoby vás slnko nejakým spôsobom vyživovalo. Vďaka pozeraniu do slnka sa vyliečite z bežných chorôb, zvýšite si sebadôveru, zbavíte sa hnevu, strachu, žiarlivosti, no môžete rozvinúť napríklad telepatiu, prípadne prejsť až do stavu bretariánstva (http://cs.wikipedia.org/wiki/Breatharianismus).

Pokiaľ sa naučíte s touto energiou vedome pracovať, budete sa môcť „slniť“ aj počas dní, kedy slnko na oblohe neuvidíte.

Vedci Sun-gazing úplne nezavrhujú

Keď trochu popátrate, dostanete sa k informáciám, kde Sun-gazing odobrili niektorí vedci a dokonca ho nezatracuje ani NASA. Niekedy sa tejto technike hovorí aj HRM – podľa Hira Ratan Maneka, inda, ktorý ju „vyšľachtil“ do súčasnej podoby a tvrdí, že sa vďaka prijímaniu energie zo slnka zaobíde bez jedla. Univerzita Thomasa Jeffersona v Pennsylvánii robila údajne výskum, ktorý financovala NASA a ten túto Hirovu schopnosť potvrdil. Tím lekárov ho pozoroval viac ako 100 dní 24 hodín nonstop, pričom zistili, že Hiro potreboval k svojmu životu len slnečné lúče a vodu. Ďalším prekvapivým zistením bolo, že jeho šedé mozgové bunky sa stále regenerovali a epifýza zväčšovala.

Napriek tomu, je aj dnes dívanie sa do slnka považované širokou verejnosťou za nebezpečné. Prečo je to tak? O vedľajších účinkoch liekov vieme, no stále ich konzumujeme, keď nám ich lekár predpíše. Sme už natoľko ovplyvnení cudzími úsudkami, že nie sme schopní urobiť rozhodnutia, týkajúce sa nás samých?

sun-gazing 1

Skúšať či neskúšať?

Na Sun-gazing sú rôzne veľmi protichodné názory. Pravdaže, každá minca má dve strany. Lekári varujú, že priame pozeranie sa do slnka môže trvale poškodiť zrak. Mnohí stúpenci tejto metódy oponujú, že ak dodržíte pravidlá, zrak si naopak ešte vylepšíte. Pravdupovediac, každý vám bude radiť ako máte alebo nemáte svoj život žiť, no nikto ho nebude žiť za vás.

Iste ste počuli, že „oči sú bránou do duše“. Pokiaľ je to skutočne tak, prečo si nevpustiť do duše trochu svetla a tepla?

Ak sa rozhodnete vyskúšať metódu hľadenia do slnka, je lepšie si o nej prečítať viac informácií, ako len tak zbrklo vystavovať svoj zrak ostrému slnečnému svetlu. Dnes už existujú mnohé aj odborné výklady a články s danou témou (negatívne aj pozitívne) a môžete nájsť tiež diskusné fóra, kde sa jednotlivci delia o svoje zážitky pri praktizovaní tejto techniky. No nezabúdajte na staré známe – dvakrát meraj a raz strihaj.

Pokiaľ sa vám to napriek všetkému zdá absurdné, ponechajte si svoj názor, no nevnucujte ho ľuďom, čo majú opačný. Je krásne žiť a nechať žiť ;)

6496 ľudí si prečítalo tento článok 3 ľudí práve dnes







  • Translate »