Mužské rituály dospelosti

V našom súčasnom svete zrelosť chlapca určujú len jeho vlastné pocity, prípadne poriadna opíjačka pri dosiahnutí oficiálneho veku dospelosti, v minulosti sa však konali rôzne obrady mužnosti a v mnohých kultúrach sa konajú stále.

Týmto obradom bola pripisovaná značná dôležitosť, preverovali totiž fyzickú aj psychickú zdatnosť. Keď chlapec obradom prešiel, bol zrelý a keď neprešiel, v horšom prípade zahynul, prirodzenou cestou sa odstránili slabší jedinci z kmeňa.

Lovci a bojovníci

Skúšať telesnú aj duševnú vyspelosť sa dá rôznymi spôsobmi. V niektorých kultúrach je typické vyslať chlapca na lov. Kmeň Masajov, žijúci v Afrike, dá chlapcovi do rúk oštep a pošle ho uloviť leva. Pokiaľ sa vráti domov s usmrteným levom, stáva sa plnohodnotným členom kmeňa. Nesmie pri tom siahnuť na život chorému či zranenému levovi a ani levici, ak ho ona nenapadne prvá.

masai

Každý chlapec z kmeňa Sambia (Papua Nová Guinea) opustí približne v siedmich rokoch svoju matku a detstva sa definitívne vzdáva iba v prítomnosti mužov. Muži od žien sú tu striktne delení, dokonca majú vyhradené rôzne trasy okolo dediny. Chlapcom je počas ich zbavovania sa detstva pustené žilou v nose na znak očistenia sa, následne sú bití, aby si zvykli na bolesť a boli tak pripravení na život bojovníka.

V africkom kmeni Fulani je zase bežné bičovať a nechať sa zbičovať. Ide o zápas, kedy chlapec udrie iného a vzápätí od neho dostane ranu. Takto je skúšané ich sebaovládanie a vyhrá ten, čo neprejaví bolesť.

Vyspelosť sa však dá preveriť aj iným spôsobom. Mladíci z brazílskeho kmeňa Satere-Mawe by o tom vedeli rozprávať. Ich rituál mužnosti spočíva v tom, že si ruku musia na desať minút vložiť do pripravenej rukavice, kde na nich čakajú rozzúrené mravce. Pri obrade nesmú preukázať žiadnu emóciu, aj keď ich mravce bodajú často až do bezvedomia. Nejde o hocijaké mravce, ale Paraponera clavata, ktorých jed obsahuje silný neurotoxín bolestivejší ako niekoľkonásobné bodnutie sršňom.

Satere-Mawe satere-mawe 2

 Vyhľadávači adrenalínu

Skúška dospelosti chlapcov z domorodého kmeňa Vanuatov sa nazýva Naghol a spočíva v skoku z asi tridsaťmetrovej veže. Pri rituáli je pritom dôležité dotknúť sa lebkou zeme a ocitnúť sa tak na hranici života a smrti. Pri skoku dosiahnu rýchlosť až 72 km/h, no žiadne profesionálne bungee laná ich neistia. O nohy majú priviazaný provizórny povraz z liany, ktorý musí byť presne nameraný. Aj vďaka tomu sú zranenia veľmi ojedinelé.

vanuati

Chlapci z etiópskeho kmeňa Hamarov sa nabažia adrenalínu inak. Musia pred zrakom všetkých členov kmeňa vyskočiť a prebehnúť cez stádo kráv a to štyrikrát po sebe. Na celý rituál majú len jediný pokus a každé zakopnutie alebo pád znamená zlyhanie. Ďalšia šanca pritom ani nemusí prísť.hamari

Mrzačenie tela

Mardudjara, pochádzajúci z Austrálie, odvedú chlapca na opustené miesto, kde ho oboznamujú s mužským svetom a po niekoľkotýždňovom zasvecovaní sa proces ukončí obradom, kedy mu starší muži vykonajú obriezku a prepichnú penis pri koreni. Aby sa otvor nezrástol, vložia do neho drievko. Účelom tohto rituálu je, aby spermie a moč vychádzali vzniknutým otvorom a pokiaľ chce muž splodiť dieťa, jednoducho dierku uzavrie prstom.

skarifikáciaRôzne africké kmene, ale aj niektoré kmene z Papue Novej Guinei urobia v rámci vstupenky do dospelosti z muža krokodíla. Chlapcov rituálne skarifikujú tak, aby ich koža pripomínala šupiny tohto jaštera. Celý akt trvá niekoľko hodín a účastník často od bolesti odpadáva, no po ukončení sa môže pýšiť svojou jazvou.

Rituál brazílskeho kmeňa Matisov tiež nie je prechádza ružovou záhradou, avšak pre tamojších mladých mužov je cťou ním prejsť. Najprv je im do očí vstreknutý jed, ktorý by mal zlepšiť zrak a zaostriť zmysly. Následne sú bití a bičovaní, po čom im je vypálený kúsok kože a pomocou drevenej ihly im je do tela vpustená látka produkovaná žabou Phyllomedusa bicolor. Tá údajne zvyšuje silu a výdrž, avšak prakticky spôsobuje skôr halucinácie a zvracanie. Zaujímavosťou je, že tento obrad nepodstupuje chlapec len raz, ale akonáhle sa z neho vďaka nemu stane muž, podstupuje ho pred každým lovom, ktorého sa zúčastní.

Zabudnuté detstvo

AlgonquiniVäčšinou si chvíle detstva chceme zapamätať navždy a počas ďalších období života sa k týmto spomienkam radi vraciame. Avšak indiánsky kmeň Algonquinov praktizuje rituál, pri ktorom musí chlapec na svoje detstvo definitívne zabudnúť, aby sa mohol stať mužom. A to doslovne. Najčastejšie chlapca odvedú na opustené miesto, kde je zavretý v klietke a je mu podávaná silne halucinogénna droga. Po dvadsiatich dňoch sa vracia medzi ostatných, no pokiaľ si na detské okamihy stále spomína, musí sa rituál zopakovať.

Ako to bolo u nás?

Aj v našich končinách sa kedysi z chlapca stal muž po absolvovaní nejakej výzvy, ktorá ho mala zoceliť. Často to zachytávajú ľudové rozprávky, kde si syn zobral tašku na plece, mamka mu napiekla buchty a vybral sa do sveta. Môže sa to zdať bizarné oproti obradom, ktoré sú popísané vyššie, ale rozhodne to nebolo jednoduché. Jednak musel prekonať svoju samotu a jednak bojoval s nástrahami vonkajšieho sveta. Pri takejto príležitosti dospel každý chlapec, pretože nutnosť spoľahnúť sa sám na seba a vďaka tomu prežiť, je silný zážitok.

Okrem toho sa vykonávali aj iné obrady. Často sa spomína chodenie po rozpálenej pahrebe, čo je starodávny šamanský rituál, ktorý sa praktizoval aj u nás a dnes sa teší z návratu do našich končín. Avšak málokedy bol práve tento obrad spájaný so skúškou dospelosti, skôr išlo o očistenie človeka a vykonávali ho rovnako ženy aj muži.

slovania obrad

K najsilnejším obradom spojeným s prechodom do dospelosti bolo u nás prijatie dospelého mena a odstrihnutie pramienku vlasov. Slovania verili, že vo vlasoch je sila a vôľa človeka, preto sa deti nesmeli strihať až do chvíle tohto obradu. Potom sa už pri oslavách každoročne (najčastejšie Slnovratu) do ohňa vhadzovali pramienky vlasov na znak očisty. Nikdy sa však nesmeli ostrihať úplne – krátke vlasy boli znakom zotročenia.

V súčasnosti je väčšina týchto rituálov pre náš, zdanlivo vyspelý svet, nepochopiteľná a ich aktérov považujeme za zaostalých. No pravdou je, že nemôžeme pochopiť ich zmysel, keďže máme odlišné vnímanie. To ale neznamená, že práve naše nazeranie na svet je to jediné správne.

5890 ľudí si prečítalo tento článok 2 ľudí práve dnes







  • Translate »