Mrazivý príbeh rodinnej hrobky Chaseových

Mal to byť len obyčajný pohreb váženého občana Thomasa Chasea, ale osud to zariadil trošku inak a účastníkom prichystal poriadne mrazivé prekvapenie!

Všetko sa odohralo na Barbadose jedného letného dňa roku 1812 na pohrebe Thomasa Chasea, ktorý zastával niekoľko menších politických funkcií a v súkromí sa zaoberal dovozom lacných amerických výrobkov na tamojšom ostrove. Ctihodný Chase počas svojho života nahromadil rozprávkové bohatsvo a bol natoľko zámožný a vplyvný, že sa pri jeho poslednej ceste zúčastnilo aj niekoľko vyšších štátnych funkcionárov tohto malého ostrova. Z miestneho katolíckeho cintorína Christ Church bol nádherný výhľad na Barbadoský záliv a práve tu si Chase dal vybudovať rodinnú hrobku z mohutných korálových blokov, ktorá sa nachádzala z väčšej časti v podzemných priestoroch cintorína. Celú hrobku uzatváral obrovský 450 kilogramov vážiaci mramorový blok, ktorý mal hrobku ochrániť proti „nepovolenému“ vniknutiu. Aj napriek jeho finančnej situácií bol jeho súkromný život úplný opak. Podľa mnohých výpovedí bol Thomas Chase tyran a násilník, ktorý páchal mnoho trápenia a bolesti otrokom, ktorých zneužíval pre svoje obohacovanie a k svojej dcére Dorcas Chaseovej sa údajne správal až tak zle, že po nejakom čase spáchala samovraždu.

Chase Vault

Obr. v ľavo – okolo roku 1812 = Obr. v pravo – súčasnosť

V čase pohrebu Thomasa Chasea slúžil v kostole reverend Thomas H. Onderson, ktorý viedol rozlúčkový obrad. Po obrade bol čas uložiť telesné pozostatky zosnulého do vnútra hrobky, o čo sa mali postarať jeho „otroci“, ale tí odmietli rakvu s pozostatkami Chasea odniesť dole piatimi schodmi. Nakoniec ich však donútili odniesť telo, ale po otvorení hrobky zistili, že rakvy Mary Ann (mladšia dcéra Thomasa Chasea 6.7. 1812) a Dorcas Chaseových (Staršia dcéra Thomasa Chasea 22.2. 1808) neboli na svojich miestach a boli doslova porozhadzované v priestore hrobky. Podľa reverenda Ondersona boli v čase pohrebov Mary Ann, Dorcas a Thomasiny Goddardovej (†31.7. 1807) rakvy na svojom mieste a tak ako ich uložili. Po počiatočnom zdesení a zmätku dal Onderson zrovnať všetky rakvy na pôvodné miesto a prikázal zniesť masivnu rakvu vyrobenú z olova s Thomasom Chaseom do vnútra, kde ho uložili na posledný odpočinok.

Vnútro hrobky Chaseovcov

Vnútro hrobky Chaseovcov

V priebehu niekoľkých dní začali vyšetrovanie pre podozrenie, že sa niekto vlámal do Chaseovej hrobky s úmyslom okradnúť mŕtvych, no bezvýsledne. Na hrobke neboli žiadne znaky vlámania a uložené rakvy sa nik nepokúšal otvárať. Vypočutí boli aj zamestnanci cintorína, ktorí nespozorovali nič nezvyčajné. Úrady udelili cintorínskej službe prísny „výplach žalúdka“ a poslali ich späť do práce. Úrady dali navyše rozmiestniť v okolí hrobky početné stráže, ktoré kontrolovali náhrobný kameň, či sa nedeje niečo nezvyčajné, dva krát denne. Dostali príkaz zastreliť každého kto sa k hrobke priblíži.

O dva mesiace neskôr pochovávali do hrobky ďalšieho člena rodiny Samuela Brewstera. Po otvorení hrobky sa prítomným naskytol hrôzostrašný pohľad. Aj napriek všetkým bezpečnostným opatreniam boli všetky rakvy opäť rozhádzané  a rôzne pootočené po celej hrobke! Opäť boli všetky rakvy zrovnané a náhrobná doska bola dôkladne zabetónovaná.

O rok neskôr sa stal guvernérom Barbadosu maršal lord Combermere, ktorý nechcel veriť historke o premiestňovacích sa rakvách a ak je to aj naozaj pravda, bol si istý, že príde na to ako je to možné. Combermere si dohodol osobné stretnutie s reverendom Ondersonom a ešte s niekoľkými očitými svedkami, ktorých osobne vypočul. Pri príležitosti pohrebu Thomasiny Clarkovej, ktorý sa konal 17.7. 1819 sa osobne zúčastnil aj nový guvernér, pretože telo malo byť uložené v Chaseovej hrobke. Po otvorení hrobky čakal guvernéra fascinujúci zážitok. Všetkých 6 rakiev bolo úplne rozhádzaných a rakva pani Goddardovej bola úplne rozbitá, pretože ako jediná bola zhotovená z dreva a nedokázala odolať paranormálnym silám.

Predtým - Potom

Predtým – Potom

Po preskúmaní hrobky a vylúčení všetkých možností ako sa dostať do hrobky inou cestou, ako cez náhrobný kameň, dal guvernér opäť zrovnať všetky rakvy na pôvodnú pozíciu a svojmu tajomníkovi prikázal, aby zhotovil situačný nákres všetkých rakiev, ktoré boli uložené v hrobke. Navyše dal podlahu posypať jemným popolom z dreva a náhrobný kameň dal zabetónovať a zapečatiť, aby mal istotu, že sa nikto nedostane dnu bez toho, aby to niekto prehliadol.

Pred koncom funkčného obdobia lorda Combermere, koncom roka 1820, chcel pred svojím odchodom z ostrova vyvrátiť všetky chýry o „pohybujúcich sa“ rakvách a navzdory cirkevných hodnostárov dal opäť odkryť hrobku, aby ľudí ubezpečil, že v hrobke sa nič paranormálne nedeje. Avšak opak bol pravdou. Všetky rakvy boli opäť rozhádzané a najzaujímavejšie na všetkom bolo to, že všetky hlavy nebohých smerovali smerom k východu aj napriek stiesneným podmienkam, pri ktorých nebolo možné rakvy zrovnať do pôvodnej pozície bez toho, aby ich z hrobky vyniesli a znova uložili. Najzarážajúcejší bol fakt, že neboli objavené žiadne stopy v popole vysypanom na podlahe. Po nátlakoch pozostalých boli všetky rakvy rozdelené a uložené na inom cintoríne. Odvtedy neboli pozorované žiadne paranormálne javy. Mohlo by sa jednať o posmrtné hádky medzi členmi rodiny…?

3792 ľudí si prečítalo tento článok 1 ľudí práve dnes







  • Redakcia
      Redakcia
    Internetový blog-magazín záhady.org vznikol 18. Januára 2014 pre všetkých, ktorý majú radi záhady novodobého sveta a aj celého vesmíru. Dočítate sa tu mimo iné aj o najnovších technológiách, ktoré hýbu svetom, paranormálnych javoch, venujeme sa fenoménu U.F.O a ešte omnoho viac. Podporte redakciu a odošlite aj vy tipy na témy, ktoré vás zaujímajú.
    Translate »